ŠK ATÓM Levice

Milujem triatlon...
Sobota, 05 Máj 2018 06:37

     „Cŕŕŕŕŕŕn“ zazvoní budík, ako vždy v sobotu, v mojej izbe. Kým iné deti ešte spia alebo pozerajú telku,  ja musím vstávať, lebo ma čakajú preteky v triatlone. Obliekam sa tempom slimáka. Potom príde stres. To je už taký môj rituál. Bojím sa, že sa niečo stane.  Zle niekde odbočím alebo že sa mi pokazí prehadzovačka.

 

     Triatlon ma baví. Veľmi dobre plávam, bicyklujem už od malička a ako asi každé dieťa, rada behám. Najskôr som len plávala, robila akvatlon a až neskôr som k tomu pridala bicykel.
Keď chodievame na preteky ďaleko, robievame si z toho rodinný výlet. Vtedy  sa ubytujeme na chate alebo penzióne. Prezrieme si aj mesto, zaujímavosti a hlavne, že trávime viac času spolu. Často chodievame aj na cyklotúry. Okrem toho, že si vychutnávame krásnu prírodu, zažívame veľa úsmevných zážitkov a spoznávame nové miesta.  
Mám rada, keď idem na preteky, kde to už poznám. Viem, kde čo je, kam mám odbočiť, známa mi je celá trasa. Vtedy stresujem o trochu menej. Medzi súťažiacimi mám už aj kamarátky. Veď sa stretávame často.
Na jedny preteky len tak ľahko nezabudnem. Keď sme tam prišli, voda v rybníku sa mi vôbec nepáčila. Ale keď musíš, tak musíš! Prvé bolo plávanie. Nejako som to prežila. No keď som vybehla z rybníka, spod plaviek mi trčali chaluhy. Nebol čas ich riešiť. Rýchlo som natiahla botasky. Teda rýchlo to veľmi nešlo. Na mokré nohy to ide vždy ťažko. Dala som si prilbu, vyskočila na bicykel a uháňala čo najrýchlejšie po ceste. Fúkal silný vietor a okolo nás dokonca jazdili autobusy. Skoro ma odfúklo. Zatiaľ ma rodičia netrpezlivo čakali pri depe. Keď som sa konečne vynorila z poslednej zákruty, hlasno ma povzbudzovali. Odložila som bicykel, zhodila prilbu a bežala do cieľa. Chaluhy trčiace spod plaviek som si vyťahovala až tam. Fuj, boli mokré, slizké a hnusili sa mi. Rodičia mi so smiechom pomáhali.
Doma mám na poličke poukladané medaily, poháre a diplomy, ale je mi úplne jedno, či vyhrám alebo nie. Ten pocit, keď prebehnem cieľovou čiarou je úžasný. Stojí za to aj ten stres, ktorý ráno zažívam. Veď si na to všetci zvykli. Už sa teším na ďalšie preteky.

Deborka Moravská, 5.B

 
Copyright © 2009-2018 ŠK ATÓM Levice. Všetky práva vyhradené.